3. Bālavaggo

22. ‘‘‘Dveme , bhikkhave, bālā. Katame dve? Yo ca accayaṃ accayato na passati, yo ca accayaṃ desentassa yathādhammaṃ nappaṭiggaṇhāti . Ime kho, bhikkhave, dve bālā’ti. ‘Dveme , bhikkhave, paṇḍitā. Katame dve? Yo ca accayaṃ accayato passati, yo ca accayaṃ desentassa yathādhammaṃ paṭiggaṇhāti. Ime kho, bhikkhave, dve paṇḍitā’’’ti.

23. ‘‘Dveme, bhikkhave, tathāgataṃ abbhācikkhanti. Katame dve? Duṭṭho vā dosantaro, saddho vā duggahitena [duggahītena (sī.)]. Ime kho, bhikkhave, dve tathāgataṃ abbhācikkhantī’’ti.

24. ‘‘‘Dveme, bhikkhave, tathāgataṃ abbhācikkhanti. Katame dve? Yo ca abhāsitaṃ alapitaṃ tathāgatena bhāsitaṃ lapitaṃ tathāgatenāti dīpeti, yo ca bhāsitaṃ lapitaṃ tathāgatena abhāsitaṃ alapitaṃ tathāgatenāti dīpeti. Ime kho, bhikkhave, dve tathāgataṃ abbhācikkhantī’ti. ‘Dveme, bhikkhave, tathāgataṃ nābbhācikkhanti. Katame dve? Yo ca abhāsitaṃ alapitaṃ tathāgatena abhāsitaṃ alapitaṃ tathāgatenāti dīpeti, yo ca bhāsitaṃ lapitaṃ tathāgatena bhāsitaṃ lapitaṃ tathāgatenāti dīpeti. Ime kho, bhikkhave, dve tathāgataṃ nābbhācikkhantī’’’ti.

25. ‘‘Dveme, bhikkhave, tathāgataṃ abbhācikkhanti. Katame dve? Yo ca neyyatthaṃ suttantaṃ nītattho suttantoti dīpeti, yo ca nītatthaṃ suttantaṃ neyyattho suttantoti dīpeti. Ime kho, bhikkhave, dve tathāgataṃ abbhācikkhantī’’ti.

26. ‘‘Dveme, bhikkhave, tathāgataṃ nābbhācikkhanti. Katame dve? Yo ca neyyatthaṃ suttantaṃ neyyattho suttantoti dīpeti , yo ca nītatthaṃ suttantaṃ nītattho suttantoti dīpeti. Ime kho, bhikkhave, dve tathāgataṃ nābbhācikkhantī’’ti.

27. ‘‘Paṭicchannakammantassa , bhikkhave, dvinnaṃ gatīnaṃ aññatarā gati pāṭikaṅkhā – nirayo vā tiracchānayoni vāti. Appaṭicchannakammantassa, bhikkhave, dvinnaṃ gatīnaṃ aññatarā gati pāṭikaṅkhā – devā vā manussā vā’’ti.

28. ‘‘Micchādiṭṭhikassa , bhikkhave, dvinnaṃ gatīnaṃ aññatarā gati pāṭikaṅkhā – nirayo vā tiracchānayoni vā’’ti.

29. ‘‘Sammādiṭṭhikassa, bhikkhave, dvinnaṃ gatīnaṃ aññatarā gati pāṭikaṅkhā – devā vā manussā vā’’ti.

30. ‘‘Dussīlassa, bhikkhave, dve paṭiggāhā – nirayo vā tiracchānayoni vā. Sīlavato, bhikkhave, dve paṭiggāhā – devā vā manussā vā’’ti [devo vā manusso vāti (ka.)].

31. ‘‘Dvāhaṃ, bhikkhave, atthavase sampassamāno araññavanapatthāni [araññe pavanapatthāni (sī. pī.)] pantāni senāsanāni paṭisevāmi. Katame dve? Attano ca diṭṭhadhammasukhavihāraṃ sampassamāno, pacchimañca janataṃ anukampamāno. Ime kho ahaṃ, bhikkhave, dve atthavase sampassamāno araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmī’’ti.



3. 愚人品
22. "比丘们,有两种愚人。哪两种?一种是不能认识过失为过失的人,一种是当别人如法忏悔过失时不接受的人。比丘们,这就是两种愚人。比丘们,有两种智者。哪两种?一种是能认识过失为过失的人,一种是当别人如法忏悔过失时接受的人。比丘们,这就是两种智者。"
23. "比丘们,有两种人诽谤如来。哪两种?一种是怀有恶意的人,一种是信仰但误解的人。比丘们,这就是两种诽谤如来的人。"
24. "比丘们,有两种人诽谤如来。哪两种?一种是把如来没说过的话说成如来说过的,一种是把如来说过的话说成如来没说过的。比丘们,这就是两种诽谤如来的人。比丘们,有两种人不诽谤如来。哪两种?一种是把如来没说过的话说成如来没说过的,一种是把如来说过的话说成如来说过的。比丘们,这就是两种不诽谤如来的人。"
25. "比丘们,有两种人诽谤如来。哪两种?一种是把需要解释的经文说成是不需要解释的,一种是把不需要解释的经文说成是需要解释的。比丘们,这就是两种诽谤如来的人。"
26. "比丘们,有两种人不诽谤如来。哪两种?一种是把需要解释的经文说成是需要解释的,一种是把不需要解释的经文说成是不需要解释的。比丘们,这就是两种不诽谤如来的人。"
27. "比丘们,行为隐蔽的人可以预期两种去处之一 - 地狱或畜生道。比丘们,行为公开的人可以预期两种去处之一 - 天界或人间。"
28. "比丘们,持邪见的人可以预期两种去处之一 - 地狱或畜生道。"
29. "比丘们,持正见的人可以预期两种去处之一 - 天界或人间。"
30. "比丘们,破戒者有两种归宿 - 地狱或畜生道。比丘们,持戒者有两种归宿 - 天界或人间。"
31. "比丘们,我看到两种利益而住在偏僻的森林和荒野中。哪两种?一是为了自己现世的安乐生活,二是为了怜悯后世的众生。比丘们,我看到这两种利益而住在偏僻的森林和荒

32. ‘‘Dve me, bhikkhave, dhammā vijjābhāgiyā. Katame dve? Samatho ca vipassanā ca. Samatho, bhikkhave, bhāvito kamattha [kimattha (syā. kaṃ.), katamattha (ka.)] manubhoti? Cittaṃ bhāvīyati. Cittaṃ bhāvitaṃ kamatthamanubhoti? Yo rāgo so pahīyati. Vipassanā, bhikkhave, bhāvitā kamatthamanubhoti? Paññā bhāvīyati. Paññā bhāvitā kamatthamanubhoti? Yā avijjā sā pahīyati. Rāgupakkiliṭṭhaṃ vā, bhikkhave, cittaṃ na vimuccati, avijjupakkiliṭṭhā vā paññā na bhāvīyati. Iti kho, bhikkhave, rāgavirāgā cetovimutti, avijjāvirāgā paññāvimuttī’’ti.

Bālavaggo tatiyo.

32. "比丘们,有两种法属于明分。哪两种?止与观。比丘们,修习止能成就什么?心得到培养。心得到培养能成就什么?贪欲被断除。比丘们,修习观能成就什么?智慧得到培养。智慧得到培养能成就什么?无明被断除。比丘们,被贪欲污染的心无法解脱,被无明污染的智慧无法培养。因此,比丘们,离贪欲则心解脱,离无明则慧解脱。"
愚人品第三

